Depresia: život bez farieb a na „autopilota“?
Keď trpíme depresiou alebo máme prechodný depresívny stav býva to niekedy sprevádzané zľahčovaním zo strany nášho okolia. „To prejde, veď až také strašné to nemôže byť.“ „Keby si nebol/a taká citlivý/á, nemal/a by si takéto stavy.“ „Skús aj niečo robiť, to máš z toho ležania.“ „Ja som toho prežil/a viacej a nemám takéto stavy.“ Na pozadí týchto rád môžeme vnímať obviňovanie, že niečo robíme nesprávne a zľahčovanie toho, čo cítime. Nepochopenie je tak ďalší pocit, s ktorým sa trpiaci človek snaží vyrovnať.
Ak by sme si mali predstaviť trýznivý pocit človeka trpiaceho depresiou, mohli by sme ho opísať cez jednotlivé prejavy, napr.: ťaživý tlak na hrudi, žiadna alebo minimálna energia čokoľvek aktívne podniknúť, nútenie sa aj k základným činnostiam ako je toaleta, znížená chuť do jedla alebo úplne chýbajúca potreba najesť sa, myšlienky zamerané na minulé „chyby“ a pocity viny, vnímanie seba ako menej hodného, prítomné pocity menejcennosti, neschopnosť tešiť sa/radovať, pocity trestu – „zaslúžim si to“, nezáujem o predtým obľúbené aktivity, dlhotrvajúci smútok, stavy intenzívneho plaču alebo niekedy aj úplná neschopnosť „sa vyplakať“, izolácia od okolia a blízkych, stiahnutie sa do seba/uzatváranie. Ak si pridáme k týmto opísaným prejavom aj nedostatok opory v našom okolí, zľahčovanie toho, čo prežívame, depresívny stav sa ešte zhoršuje.
Skúsme si vo fantázii na chvíľu predstaviť, že depresia je zlomenina stehennej kosti. Nie sme schopní sa pohnúť, trpíme, plačeme alebo ticho znášame utrpenie, prosíme o pomoc. Okolie nereaguje alebo radí, ako to vydržať, ako nohu rozhýbať. A my počúvneme. S vierou, že to možno zaberie. Čoskoro však zistíme, že sme si poškodili ešte viac. A bolesť je neznesiteľná. Tak ako telo potrebuje správny liečebný postup na ošetrenie zlomeniny, rany, bolesti alebo iných ťažkostí, tak isto si vyžaduje naša psychika správny liečebný proces, aby sa mohla zahojiť. Pocity a prežívanie depresívne trpiaceho človeka nie sú výmysel, lenivosť, zveličovanie. Je to objektívne ochorenie, ktoré bolí a má svoje dôsledky v každodennom živote (klesá pracovný výkon, horšie sa sústredíme, horšie si pamätáme, máme problematický spánok alebo nadmerne spíme a i.).
Čím to teda je, že sa u niekoho depresia prejaví a u niekoho nie?
V súčasnosti máme k dispozícii viacero výskumných zistení, ktoré sa zaoberali otázkou príčin výskytu depresie, napr. Yang et al., (2015), Funke (2017), Jung et al., (2019), Gotlib a Joormann (2010), Albert (2015), Conrad (2011). Súhrnne je možné napísať, z doposiaľ zistených výsledkov, nasledovnú kombináciu pôsobiacich faktorov:
- Dlhodobý, chronický stres.
- Genetické faktory (výskyt ochorenia v rodine, abnormality v niektorých génoch alebo variácie v mnohých génoch).
- Psychologické (výskyt neistej a dezorganizovanej vzťahovej väzby, ktorá vzniká v dôsledku zlého zaobchádzania v detstve, emočnej frustrácie, zneužívania, traumatizácie v prvých rokoch života).
- Biologické (zvýšená prevalencia depresie u žien koreluje s hormonálnymi zmenami. Ženy zažívajú osobitné formy depresie súvisiace s premenštruačným dysforickým ochorením, postpartálnou depresiou a postmenopauzálnou depresiou a úzkosťou, ktoré sú spojené so zmenami ovariálnych hormónov. Napr. ženy vykazujú vyššiu citlivosť na medziľudské vzťahy, zatiaľ čo muži vykazujú vyššiu citlivosť na kariéru a faktory zamerané na cieľ. Muži majú sexuálne dimorfné jadrá mozgu, najmä v hypotalame, takže nižšia prevalencia depresie u mužov je pravdepodobne zložitejšia nielen kvôli hormonálnym rozdielom, ale aj kvôli vývinovým rozdielom v mozgových obvodoch.
- Osobnostné, neuroticizmus, nízka sebaúcta, poškodený sebaobraz, osobnostná štruktúra a úroveň jej usporiadania.
Výskum autorov Gazor, Fang, Gagne (2017) preukázal, že zlé zaobchádzanie v detstve zohráva úlohu pri vzniku depresívnych, úzkostných porúch a porúch osobnosti a v spojitosti so súčasnými rizikovými faktormi ako sú nedávne stresujúce udalosti, nízka sebaúcta a nízka kvalita partnerských vzťahov vedie k ich chronickému pretrvávaniu. Autori uvádzajú, že napr., nástup depresie po stresujúcej udalosti je oveľa pravdepodobnejší, ak je prítomný aspoň jeden z rizikových faktorov.
Ak vás zaujíma téma pôsobenia stresu na výskyt a prežívanie depresívnych stavov, môžete si o tom podrobnejšie prečítať v našej výskumnej špecializačnej štúdii.
Ako sa dá depresia liečiť: ako bezfarebný svet opäť urobiť farebným?
Liečba zahŕňa odborné diagnostické vyšetrenie a terapeutickú liečbu (spolupráca odborníkov z odboru psychiatrie a klinickej psychológie). Najskôr je potrebné diagnostické vyšetrenie pre špecifikovanie toho, či nemôže ísť o iné možné ochorenie, ktoré sa môže svojimi prejavmi podobať na obraz depresie, ďalej zistiť druh a stupeň depresie ako i ostatných vplyvov, ktoré pôsobia na depresívne prežívanie v smere jeho intenzity.
Bibliografia:
ALBERT, P. R. Why is depression more prevalent in woman? In Journal of Psychiatry and Neuroscience. ISSN 1180-4882, 2015, vol. 40, no.4, p. 219-221.
BARTH, J. Comparative Efficacy of Seven Psychotherapeutic Interventions for Patients with Depression: A Network Meta-Analysis. In The Journal of Lifelong Learning in Psychiatry. ISSN 1541-4108, 2016, vol. 10, no. 5, p. 12 – 20.
CONRAD, C. D. The Handbook of Stress. Neuropsychological Effects on the Brain. United Kingdom: Blackwell Publishing, 2011. 712 p. ISBN 978-1-118-07865-5.
DUNLOP, B. D. et al. Evidence-Based Applications of Combination Psychotherapy and Pharmacotherapy for Depression. In The Journal of Lifelong Learning in Psychiatry. ISSN 1541-4108, 2016, vol. 14, no. 2, p. 156 – 173.
FUNKE, R. et al. Stress system dysregulation in pediatric generalized anxiety disorder associated with comorbid depression. In Stress and Health: Journal of the International Society for the Investigation of Stress. ISSN 1532-2998, 2017, vol. 33, no. 5, p. 518–529.
GAZOR, A. – FANG, H. – GAGNE, J. R. An exploratory genetic analysis: Associations between parent depression symptoms, child temperament, and the serotonin transporter gene polymorphism (5 HTTLPR). In Journal of Applied Biobehavioral Research. ISSN 1071-2089, 2017, vol. 22, no. 4, p. 1 – 12.
GOTLIB, I. H., JOORMANN, J. Cognition and Depression: Current Status and Future Directions. In Annual Review Clinical Psychology. ISSN 1548-5943, 2010, vol. 6, p. 285-312.
HERETIK, A. a kol. Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. 815 s. ISBN 978-80-89322-00-8.
HERSEN, M., SLEDGE, W. Encyclopedia of Psychotherapy. San Diego, CA: Academnic Press, 2002. 1942 p. ISBN 9780080547992.
JUNG, S. et al. Autophagic death of neural stem cells mediates chronic stress-induced decline of adult hippocampal neurogenesis and cognitive deficits. In Autophagy. ISSN 1554-8627, 2019, vol. 24, p. 1-19.
