Neistota – dieťa svetovej pandémie
„Múdrosť neznáša pochybnosti, ľudskosť neznáša obavy a odvaha neznáša strach.“
– Konfucius
Naše životy sú spleťou neistoty a viery v jej skutočnú ne-existenciu. V ostatných 3 rokoch sa veľmi intenzívne učíme čeliť neistote deň za dňom. Všetci čakáme na spásne ukončenie pandémie. Aké správy prichádzajú? Zdanie hovorí, že prevažujú tie negatívne – vyrovnať sa s nimi predstavuje stále viac a viac úsilia. V akej miere to ovplyvňuje našu psychiku? Ako sa dá zmierniť úzkosť z mučivého vyčkávania na (aspoň dočasnú) priateľku – istotu? Vraví sa, že človek, ktorý je majstrom trpezlivosti, je majstrom všetkého ostatného (George Savile). Ako je možné stať sa majstrom?
Čakanie na dôležité správy môže byť skľučujúce, vyvolávajúce úzkosť, či neželaný rozptyl. Často je sprevádzané pretrvávajúcimi a opakujúcimi sa myšlienkami, tzv. rumináciami, ktoré môžu mať rôzne negatívne dôsledky na prežívanie (Nolen-Hoeksema, Wisco a Lyubomirsky, 2008). Úzkosť z neistoty je nepríjemná nie len z hľadiska prežívania, ale môže narušiť aj sociálne vzťahy, či schopnosť pokračovať v iných úlohách a pod. Je teda zrejmé, že neistota vzniká rôzne a reakcie na ňu ovplyvňuje množstvo faktorov. Často, aj keď dokážeme predvídať nízke riziko negatívnych správ, napriek tomu úzkosť pociťujeme (Epstein & Roupenian, 1970).
V skúmaní fenoménu prípravy na zlé správy bolo zistené, že ľudia sa odkláňajú od optimizmu a znižujú svoje očakávania týkajúce sa výsledkov s blížiacou sa spätnou väzbou (Taylor & Shepperd, 1998) – ľudsky povedané: pesimizmus chráni človeka pred sklamaním zoči-voči zlým správam (Sweeny & Shepperd, 2010). Výskum v oblasti posilňovania naznačuje, že jedným zo spôsobov, ako ľudia zvládajú neistotu, je kalibrácia ich očakávaní v snahe minimalizovať bolesť z negatívnej spätnej väzby. Čakanie na možný emocionálny a psychologický úder znamená viac než iba nastavenie žiaduceho kontrastu medzi očakávaniami a výsledkami. Ľudia okrem zvažovania emocionálnych reakcií na očakávané správy hľadajú i spôsoby ako tolerovať úzkosť, ktorá neistotu nevyhnutne sprevádza. Čo odporúčajú psychológovia? Zopár stratégií, ktoré sa líšia emocionálnymi, kognitívnymi a objektívnymi výhodami a spolu poskytujú malý plán na redukciu záťaže prežívanej neistoty:
- Rozptýliť sa, odpútať pozornosť prostredníctvom (pre daného človeka) príjemnej, pohlcujúcej aktivity.
- Spravovať svoje očakávania.
- Hľadanie „zlatej-strednej cesty“: prehodnotiť vnímanie nežiaducich výsledkov a zároveň tým znížiť významnosť želaného výsledku.
- „Just keep swimming“ – udržiavať kurz perspektívy.
- Plánovať dopredu.
Tento model nie je univerzálny, poskytuje len oporné barličky na ceste v neistote. Existuje rad ďalších účinných stratégií, ktorými je možné vopred sa pripraviť. Práve niekoľko z nich vám možno v tejto chvíli napadlo 😉.
Bibliografia:
EPSTEIN, S., & ROUPENIAN, A. (1970). Heart rate and skin conductance during experimentally induced anxiety: The effect of uncertainty about receiving a noxious stimulus. Journal of Personality and Social Psychology, 16, 20–28.
NOLEN-HOEKSEMA, S., WISCO, B. E., & LYUBOMIRSKY, S. (2008). Rethinking rumination. Perspectives on Psychological Science, 3, 400–424.
SWEENY, K., & SHEPPERD, J. A. (2010). The costs of optimism and the benefits of pessimism. Emotion, 10, 750–753.
TAYLOR, K. M., & SHEPPERD, J. A. (1998). Bracing for the worst: Severity, testing, and feedback timing as moderators of the optimistic bias. Personality and Social Psychology Bulletin, 24, 915–926.
